Führer

Dve tisíc rokov pred našim letopočtom si Kréťanky zvýrazňovali poprsie špeciálnym kusom odevu. Rímanky o dva tisíc rokov neskôr nosily strophium, pruh látky omotaný okolo poprsia. Športovkyne si v tej dobe strophium viazali krížom cez prsia.

V stredoveku sa prapodprsenka, stále iba látkový pruh, viazala na šiju a objevili sa aj modifikácia drátenej mužskej košele pre ženy (žeby Jana z Arcu?) - korzety, ktorými si ženy formovali svoju postavu predovšetkým s dôrazem na plný dekolt. Napr. záznamy anglickej kráľovskej domácnosti z roku 1299 sa zmieňujú o dvoch korzetoch lemovaných kožušinou. Francúzská kráľovná vlastnila v roku 1387 šesť korzetov. Móda sa z Francúzska rozšírila do celej Európy a Ameriky, pričom sa korzety staly po niekoľko storočí  základnou súčasťou dámskej garderóby.

V pätnáctom storočí v Španielsku pripomínali korzety brnenie zlepené k sebe po stranách. Francúzske a anglické modely mali umiestnené v strede korzetu tenkú kostenú, drevenú, slonovinovú či kovovú výstuž, ktorá držela korzet pokope. Pre mešťanské a šľachtické dámy sa stal korzet symbolem, ktorý ich odlišoval od ľudových vrstiev. Takmer päť storočí si korzety zachovaly svoj prapôvodný charakter - brnenia. Kovové oká síce boli nahradené vyšívanim, tuhé plátno s polepom vystriedali krajky s kosticami, ale podstata zostala.

V roku 1839 zriadil Jean Early, švajčiarský priemyselník, vo Francúzsku továreň na strojovo vyrábané korzety. Tým prudko znížil ich cenu. V polovici 19. storočia prišla ďalšia zmena - šnurovacie dierky spevnili kovové krúžky. Naviac sa začala používať pryž a prádlová guma. Vedľa korzetu boli v obľube rovnako falošné poprsia z drátených konštrukcií a celuloidu či z kusov látky s kaučukovými vypchávkami. Koncom 19. storočia sa v mestách nosily živôtiky z bieleho plátna zdobené výšivkou a podľa finančných možností majiteľky i s krajkami. Na nich sa obliekal korzet. Vtedajšia móda diktovala osí pás. Keď sa neskôr objavuje krinolína, stávajú sa nutnosťou dámské spodné nohavičky. Boli to dve samostatné dlhé nohavice z plátna alebo flanelu, v páse spojené pásikom a stiahnuté pod alebo nad kolenami. Potom sa objavili šnurovačky, ktoré mali široké ramienka a dosahovali iba po pás. Úlohou vtedajšej predchodkyňe podprsenky, ktorú tvoril pruh látky, bolo poprsie skrývať a nie predvádzať.

Prvná podprsenka, vtedy ešte vylepšovač poprsia, uzrela svetlo sveta v roku 1886. Bola o mnoho pevnejšia než sú tie dnešné, keďže krajčíri použili namiesto látky sieťku z oceľového drôtika. Francúzsky obchodný dom v reklame na svoju korzetovú kolekciu sezóny 1899-1900 ponúkol dámam soutie-gorge (v preklade podperu krku), teda tovar, ktorý dnešnú podprsenku značne pripomínal. V roku 1907 nakoniec uviedli do obchodov skutečnú podprsenku z batistu bez výstuže a kostíc. V roku 1920 bola vyvinutá varianta časti korzetu s oceľovým drátom pod prsiami.

Predchodkyňa dnešnej podprsenky uzrela svetlo sveta až v roku 1913. Mary Phelps Jacobos z New Yorku, dcéra vynálezca parníka Roberta Fultona, si za asistencie slúžky Caresse Crosby vyrobila podprsenku z dvoch kapesníkov a ozdobných stužiek. Neskôr usúdila, že by svoj vynález mohla speňažiť a predávala 1 kus za dolár. Svoj vynález nazvala Backless Brassiere, teda podprsenka bez zadného dielu. Nápad neskôr predala za 1 500 dolárov firme Warner Brothers Corset Company of America, ktorá na novinke postupom času zarobila 15 miliónov dolárov.

V počiatkoch filmu Jane Russell v snímke Štvanec poprvýkrát predviedla na plátne podprsenku typu push-up, navrhnutú osobne americkým playboyom Howardom Hughesom. Veľkú popularitu získali podprsenky  po prvnej svetovej vojne a od tej doby ju už nestratili. V roku 1925 začali majiteľky krajčírskej dielne v New Yorku Ida Rosenthal a Enid Bisset vyrábať podprsenky "podopierajúce prsia v prirodzenej pozícii". V 30-tych rokoch boli podprsenky ešte dokonalejšie vďaka vynálezu lastexu. V roku 1935 spoločnosť Warners Company zaviedla výrobu košíkov rôznych veľkostí od A do D, ktorá prenikla do celého sveta. V roku 1938 sa objevili prvé kostice - opäť v podobe oceľových drôtikov, tentokrát v spodnom okraji košíkov. Christian Dior v roku 1947 prišiel s módou "viditelného" spodného prádla (chvála mu za to).

Medzi stovkou vynálezov, ktoré sa podľa ankety britského časopisu Focus zapísali do histórie 20. storočia, skončila podprsenka na 80. mieste.

No povedzte, koľko spôsobov zatiaľ ľudstvo vymyslelo, aby zahalilo to, čo matka príroda stvorila pre každého z nás. Boli tu síce snahy o odhalenie - hippies, feminizmus, ale ženy si ich vždy nejako zakryjú. Prečo? Jednoducho, lebo zakázané ovocie lepšie chutí a teda, zakryté prsia sú vzrušujúcejšie ako tie odhalené. A v tejto rafinovanosti tvoria módni návrhári stále lepšie a lepšie umelecké diela, aby sme mi muži nakoniec večer pri svetle sviečok a romantickej hudbe mohli v rámci predohry tieto diela obdivovať a lámať si hlavy, ako sa ten kus odevu rozopína.

Ešte pre vás milé dámy. Nenechávajte všetko na podprsenku. Nie je nič horšie, ako žena, ktorej chlap rozopne podprsenku a prsia jej plesnú o brucho. Ak sa chcete tomuto trapasu vyvarovať, skúste precvičovať prsné svalstvo, striedavo ochladzovať a ohrievať prsia, aby ste tak predišli spomínaným problémom.

Na budúce skúsime pokračovať ďalej a aj keď podväzky nemožno považovať za plnohodnotný kus spodnej bielizne, predsa sa len povenujeme tomuto "doplnku spodnej bielizne".