Führer

Máme tu nových ľudí, čo je celkom milé. Máme tu sexistu Tuliho, čo sa možno niekde túli (možno aj sám so sebou) a potom Nech ti šibe, ktorá sa vrhla na mužské pokolenie plná feministických myšlienok a ich sprievodných prejavov.

V oboch prípadoch sa jedná o uspokojovanie nejakých potrieb. Ale o tom blogovanie je, však. Pre týchto dvoch začínajúcich blogerov dám niekoľko rád:
4 TULI: pozor, trvané nedokorvenie mozku z dôvodu dlhodobého prekrvenia penisu može viesť až k smrti, minimálne, ale riskuješ demenciu.
4 NECH TI ŠIBE: Feminizmus je jedna z najhorších úchyliek súčasnej doby. Radšej si nájdi nejakého chlapa, ktorého môžeš prerábať na obraz svoj. Nezabudni mu kúpiť papuče a príručku správneho sexu, aby mimo tvoju vagínu objavil aj tvoj klitoris. Potom možno začneš písať pikantnosti pre Tuliho.
4 both of U: dajte sa dokopy, bude z vás super pár

Ale poďme ku mne, som predsa narcista, aj keď podľa môjho mena by mnohí povedali, že nacista. Hmm, čistotu uznávam akurát na záchode, reštaurácii, pracovisku a doma. Čistotu rasy neuznávam, hoci niektoré rasy, či skôr menšiny mi sporadicky lezú na nervy. Ale väčšinou to strávim, zatnem zuby, sporadicky udriem päsťou po stole alebo si zanadávam.

Takže čo som tak dlho robil? Jednoducho som sa snažil študovať Asimovovu sci-fi odbornú literatúru zvanú seriál Nadace a... Potom som veľa pracoval, až som to nakoniec dopracoval k marodke. Tú som prekonal, podobne ako som prekonal sám seba v nič nerobení a relaxovaní a nakoniec som asi prekonal aj nejake tie habaďúri, čo vidieť iba pod mikroskopom.

Lenže ako náročky práca síce počkala, ale k tej pôvodnej sa naklopila ďalšia kopa ďalšej práce a už premýšľam ako sa toho všetkého raz a navždy zbaviť. Premýšľal som, ako je dobre naším nezamestaným spoluobčanom, na ktorých a za ktorých musím toľko pracovať. Snáď by cesta viedla aj tadiaľ, ale nakoniec by som aj tak nevydržal to čumenie na bedňu a vykrádanie prázdnej chladničky.

Premýšľal som, prečo som nešiel študovať medicínu. Dnes som mohol byť niekde na sympóziu (znákladovanej dovolenke) v Číne ako moja zubárka, alebo pracovať od 8.00 do 13.00 ako moja všeobecná lekárka.

Nakoniec som prišiel na to, že ešte lepšie je byť politikom. Tam ak niečo poseriem, na rozdiel od lekára (aj u neho veľa dokáže napraviť patológia), stačí založiť novú stranu a zvaliť vinu na niekoho iného, kto ostal v tej pôvodnej. Prepásol som veľkú šancu byť europoslancom. Brať peniaze za viac menej ničrobenie, sedieť v Bruseli a šprtať sa v nose, to by šlo. Aspoň by som sa zdokonalil za peniaze daňových poplatníkov v angličtine a konečne našetril na Porsche.

Miesto toho nám kandiduje Monika Beňová, ktorá už Jaguár má. Peter Šťastný, ktorý má Stanley-ho pohár a je zapísaný v nejakej Hall of fame. Zbytok nepoznám poväčšinou až na, z rozprávania, jednu poslankyňu za nemenovanú stranu, ktorá reprezentuje ženy. Lenže chudery ženy netušia, čo je to zač. Dotyčnú dámu spájajú s istou kolegyňou z talianského parlamentu, ktorá pravidelne šokovala svojích mužských kolegov. Táto nešokuje, tá vraj hneď koná. 

Keď sme už pri politike, vodiči slovenských vládnych bavorákov a českých vládnych audín majú nový pozdrav: "Radsej hamovať ako banovať." Keďže čeký kolegovia autá poistené nemajú, musíme my slováci uznať, že sú väčší frajeri.

A poďme k mojim známym. Mnohí z nich sa rozhodli, že sa stanú titulovaným občanmi a tak pomaličky rad za radom štátnicujú. A zničoho nič mi už nevolajú kamaráti a kamarátky, ale nejaký inžinieri a magistri, človek aby sa v tej hávedi nejako vyznal. Dlho som si myslel, že magistra je tá teta, čo robí v lekárni, no vlasný osud ma presvedčil o opaku. Ten istý problém som mal s bakalármi. Svojho času za komančov chodili Bakalári v TV. Boli to príbehy zo života. Dodnes si pamätám na jeden, keď otec predložil svojmu synovi po dovŕšní 18-tych narodenín účet s bločkami za všetky náklady vynaložené na syna, počas jeho 18-tich rokov života. Už som si začínal myslieť, že to poslal nejaký Škót, ale za totality asi ťažko. Po bakalároch vyžrebovali čísla Matesa, to sa ešte ručne krútilo koleso a vyťahovali sa uši loptičkám s ksichtom ala Brežnev, na ktorých bolo číslo a to všetko v priamom prenose.

Dnes máme na všetko techniku. Japonci sú v tom majstri. Zadok si to neutrie, ale zato si ho dá vyumývať a vysušiť. Napadlo ma, či to nie je dôsledok toho, že si neradi umývajú ruky.

A tak ma po umývaní riadu, praní, sušení a žehlení a pečení bábovky napadla téma: Ako si utrieť zadok a umyť po tom ruky. Lenže niekto povedal nie, viď. komentár a tak som sa rozhodol, že krajšia a zaujímavejšia nakoniec bude téma ohľadom spodnej bielizne. A tak zahlasujte, či o nej chcete článok.